2H pozitív

2h+ - Čo Ovláda Nás

Čo ovláda nás, čo ovláda flow, čo ovláda nás, čo ovláda flow, naších fráz so všetkým starým čas.

Spomínam na svoj život mladý, soplák malý, s problémamy medzi domami s chalanmi so zvrátenými rodinami, že so životom bojujú od detstva sami, za zavretými dverami. Nebol som rozmaznaný, skôr vychovaný bez mamy a s problemami bezradný, keď pomoc nikto nedá mi a nikto neni zvedavý ako sa mi vtedy darí, život rany dáva pod rebrami. Spomínam na to čo sme prežili jak malé deti, keď život predstavy o živote rozjebe ti, nepomôže alkohol, drogy ani cigarety, neprežiť stokárske detstvo nejsú múdre vety. A nikto iný ako len ty sám nepomôže ti, pozerám do zadu a vidím ako ten čas letí, dneska som zapletený do svojej sieti skladám vety ako bolo vtedy, jak už neni, jak sa mení život, ktorý dobrý neni, ktorým som bol poznačený, dneska ho vyjadrujem pouličným umením, v rukách mám svoj osud a tak si svoj život mením, spomínam rovnako ako odsúdení vo väzení. Pamätám nočné horory a potom ráno do školy a v škole nemám úlohy a každý tam hovorí, že chlapec evidentne na tú školu nemá vlohy, že život bude úbohy a budúcnosť po fotrovi. Pamätám čo sme prežívali, čím sme boli vychovaní, ešte ako chlapci malí, akých vecí sme sa báli, dneska som jej rany darí s ktorými som vyrovnaný, prešiel som si príbehami, vyjadrujem ich rýmami JA.

Som chlapec z ulice ale makal som, JA,
na svoje šťastie nečakal som, JA,
na svojom srdci mám hlboké jazvy, JA,
nezabúdam ostanú tam už navždy.

Za všetkým stojí čas, čo ovláda nás, čo ovláda flow nášich fráz, za všetkým stojí čas, čo ovláda nás, čo ovládame rád našich slov, čo ovláda postoj našich máz.
...

Prvý krok z pod brány prvý rok a už udierali rany z každej strany, jeden krát bol som šťastný, druhý zas nasraný. Rap ako taký samozvaný sám od seba v mojej krvi privítaný, vítaný odozvami za ten čas stretával som sa s kritikami, narážkami a rôznymi odozvami. Som rád, že poznal som to s vami, s chalanmi a babami, aj keď každý z vás je vo svete nepoznaný. V mojom srdci ste všetci poznaní na párty pozvaní, toto všetko nie je len pre pozvaných, ale pre všetkých známych, tých, ktorí so mnou prvé kroky prežívali, ktorí so mnou sa na ihrisku hrali, so mnou vyrastali, niekedy plakali niekedy sa smiali, spoločne sa tešili a spoločne sa báli, za svojím si stále stáli, keď sme boli malí, tak sme si aj dali Colu, hneď sme to vystriedali za skúsenosť k alkoholu, vtedy rovnocenný a dnes jeden z nás má bohatstvo a druhý zas riť holú, mať smolu, tak usaď sa k nám k jednému stolu, veď nemusíš byť sám, veď za nami v jedno pole, jednu rolu šetci spolu, šetci spolu...

Čo nás ovláda (pozri sa späť),
ten čas tak letí (neskryješ sa pred),
tak kontroluj ho (obzri sa späť),
aby nezrútil sa (pritom tvoj svet),
keď boli sme malí (sme nevnímali),
časy sa zmenili (zrazu sa valí),
tak ži tak ži (neskúšaj to chápať),
maj sny maj sny (dnes sa nemôže stávať).

Poznám ľudí, ktorých nudí život, ktorý žijú si, veď aj ty si taký, jebeš na to, za všetko si možeš ty. Poznám ľudí, ktorých budí zo sna z detstva temný sen, aj ja som taký na duši flaký, minulosť na mna vrhá tieň.

Životné fázy idú (postupe),
a život nás učí (postupne),
občas dovedie nás (k potupe),
potom ocitneš sa (na zostupe),
mal si na piču detstvo (aj ja som mal),
nedaj si bratu (znechutiť zvyšok),
osud ti základy dojebal, postav si nové, staré oser zvyšok.

Nemal som to lahké, brácho čo ti poviem, dúfam že to najhoršie mám za sebou (za sebou), moje staré časy boli plné hovien, tie odchádzajú a lepšie mám pred sebou (pred sebou).

Za všetkým stojí čas, čo ovláda nás, čo ovláda flow nášich fráz, za všetkým stojí čas, čo ovláda nás, čo ovládame rád našich slov, čo ovláda postoj našich máz.

2H pozitív - Otcovia a mamy

Sme vychovaný tak jak nás vychvali matky.

Lebo v živote a nelen v tomto meste platí, že všetko zlé raz sa ti vráti a to dobré sa vždy niekde v diaľke akoby v povetrí stratí. Presne tak ako pri probléme stratia sa ti z dohľadu všetci tí akože kamaráti čo tvrdia ti do tváre moc často, že ti kryjú chrbát pritom hádžu polená pod kolená poza chrbát ti a keď niečo také stane sa ti dúfam, že začne dochádzať ti, že veriť každému kokotovi v živote sa ti nevyplatí sám musíš zistiť kto sú to vlastne kamaráti
a kdo len smradi čo im huba smrdí oj3bami (takých spoznáš plnú p1ču). Pri prechádzkach ulicami medzi panelami, stretneš sa s osobami dobrými, zlými, ľudmi z rôznymi povahami, charaktermi tvorenými, rôznymi zážitkami skurvenými. Životnými osudami žitými medzi domami.
V uliciach Bratislavy, kde roky za rokami vyrástli sme aj mi sami, v uliciach Bratislavy kde každý robí čo vie
pre svoje prežitie aj keď mnohý zjavne s problémami.
V uliciach Bratislavy ktoré žiaľ dali mnohým viac ako ich rodičia, ako ich vlastný otcovia a mamy
ako ich vlastný.....

Otcovia a mamy čo vy na to

Otcovia a mamy tak jak ste nás to vychovali, jak ste o nás dbali, že mnohý znás museli vychovať sami ulicou,
ktorá zákon má a vie dávať rany, tie rany s každej strany Ulicou vychovaný chalani tí z Bratislavy na mieste kde ťa povrchný žebrák už nepozdraví a pri probléme za chrbát sa tu nik nepostaví, v tom meste v ktorom sa vždy viacej vraví jak sa spraví. Nežiješ život zdravý no žiješ život pravý, néé krásny jak z reklamy poznačený oj3bami, keď prichádzajú zrady z tej nečakanej strany a keď je život slaný ostanete len vy sami. Ostanete len bez mamy, chránenými len panelami, ulicami a domami. Pocítiť tu vtedy rany, nepomôžu vtedy rady, pomôcť musíte si sami,
otcovia vtedy zlyhali pretože len slopávali a na synov čas nemali a pomoc im včas nedali. Tak drahí otcovia a drahé mamy jak ste nás to vychovali, jak ste o nás dbali, že mnohý z nás sa museli vychovať sami ulicou, ktorá zákon má a vie dávať rany, tie rany z každej strany a nemazná sa snami z našimi osudami, z našimi osudami...

Chalani čo tieto slová žijú sa na svoj život nesťažujú ani sa nebudú lebo snim bojujú, lebo sním bojujú.