Dušan a Lucia - festy smutný príbeh

Bol všedný deň ako každý iný, keď sa mali Dušan a Lucia stretnúť. Mali sa veľmi radi. Každý chalan Dušanovi Luciu závidel. Mal prečo, veď Lucka bola pekne dievča s dlhými čiernymi vlasmi a modrými ocami. Bola priateľská ku každému a predsa ku niekomu o niečo viac. Ten niekto bol Dusan.Dusan mal 17 rokov a Lucka o dva menej. Boli šťastný keď boli spolu. Až raz, bolo to na diskotéke, keď sa Dušan s Luckou pohádali. Spievali Kráľovná bielych tenisiek, keď prišiel pre Lucku Peter, aby šla s nim tancovať. Lucka šla, veď prečo nie, keď Dušan práve tancoval s Dášou. Keď Dušan zbadal, že Lucka tancuje s Petrom, zobral si vetrovku a odišiel. Na druhy deň prišiel Dušan za Luckou a povedal jej: Lucka, naša láska bola len klam. Ja, ja, ja...ta už neľúbim. Ale Dušan, veď ja...a rozplakala sa.... Vtedy ju videl prvýkrát plakať a to chodili spolu už dva roky. Lucka sa ešte raz pozrela na Dušana a rozbehla sa po schodoch, zamkla vchodové dvere aj dvere svojej izby. Tam ešte stále plakala. Po chvíli zaspala. Keď sa zobudila, bolela ju veľmi hlava. Zobrala si alnagon. Ľahla si na koberec a poukladala tabletky do slova DUSAN. Po jednej tabletke si brala, jedla ich a zapíjala čajom. Už ich zjedla 23 a mala ešte dve tak sa jej zakrútila hlava a odpadla. Večer prišla domov mama, volala na Lucku. No Lucka sa neozývala. Ale prečo ma zamknuté? Prečo jej ide naprázdno magnetofón? Prečo je otvorená lekárnička a chyba alnagon? Preco?Preco?Preco?Co ak sa chcela otráviť? Co ak už je? Vtom prišiel otec, vyvalil dvere na izbe. Zbadal Lucku. Pribehol k nej. Ešte dýcha. Rýchlo, sanitku! Lucku odviezli do nemocnice. Vypláchli jej žalúdok. Zachránili ju. Keď sa to dozvedel Dušan prišiel do nemocnice. Keď ho Lucka zbadala, povedala mu aby odišiel. Dušan odišiel. Vtom Lucka zbadala papier a pero. Niečo napísala a vložila to do obálky. Napísala na obálku adresu a dala na stolík. Potom zobrala do ruky teplomer. Ten jej spadol na zem a rozbil sa. Lucia pozbierala ortuť a zjedla ju. Keď prišla sestrička bola už mŕtva. Keď sa o tom dozvedela mama, dostala záchvat. Nebola schopná isť ani na pohreb. Pohreb bol o tri dni. Prišli všetci jej kamaráti. Medzi nimi aj Peter a Dušan. Po pohrebe vložil Luckin otec Dušanovi do rúk obálku s jeho adresou. Bolo tam napísané: Milý môj Dušan, mala som ta rada ani si nevieš predstaviť ako. Keď som ta videla prvýkrát, pripadala som si ako princezná z rozprávky a ty si bol drak ktorý ma uniesol v sne. Ale bol si taký iný. Taký milý, krásny, vznešený. Ja som sa do teba zaľúbila, bola som šťastná. Ale ty si ho skazil jednou vetou: Ja, ja, ja...ta už neľúbim. V tej chvíli som si uvedomila, že môj život už nemá cenu. Preto som vtedy tie tabletky...Ale keď som ta zbadala v nemocnici dnes ,vedela som že aj keď sa mi nič nestalo, nemal by si ma už tak rad. Preto odchádzam navždy. Tvoja Lucia. PS: Odchádzam a beriem si aj tvoju lásku. Keď si Dušan uvedomil co spravil, rozbehol sa. Jeho cesta skončila na križovatke, keď podbehol pod auto. Už sa ho nepodarilo zachrániť. A tak zomreli obaja. Dušana pochovali pri Lucke. Boli rovnakí. Zomreli láskou, ktorú im už nikto nikdy nevezme a nik im ju nebude závidieť.